samdomanask

Tak nám noviny napísali, že si Kaliňák zariaďuje nový luxusný bar. Prirodzene, za peniaze hlúpeho voliča (za aké iné peniaze?). Chvíľu som na ten článok zízal. Nebolo mi hneď jasné – čo je zas preboha “Machová stena”? Bude mať v miestnosti päťmetrový obrázok Alexandra Macha, podobne ako má Štefan Hríb vo svojej krčme svoju nadrozmernú podobizeň? Alebo bude doma pestovať živý mach, aby vedel, kde je sever? Od týchto ľavičiarov vyvstane všetko.

Čomu sa ale nedivím, je odveká túžba socialistu po opulentnom prepychu. Táto potreba je praveká a tryská žilami komunistov od úsvitu strany. Červení potrebujú veľkolepý prepych. Inde pre nich niet života. Je to v ich DNA. Staré babky vypúšťajú pižmo, keď dostanú dvacku naviac, ale sociálny demokrat (boľševik, rarach, súdruh, leninista) si potrebuje utierať zadok bankovkami.

V knihe Ladislava Mňačka som čítal srandovnú historku. Keď zvolili Gottwalda za prezidenta, Mňačko vyslovil názor, žeby prezident nemal bývať na Hrade ako prvorepublikoví prezidenti, ale mala by sa pre neho postaviť moderná úradnícka budova, kde by chodil prezident normálne do roboty a stretával sa s pracujúcimi. Gottwald si to zobral veľmi zle. S Mňačkom sa poznali roky. Obaja boli komunisti novinári. Čech Gottwald robil v slovenských novinách, Slovák Mňačko v českých. Veľakrát spolu cestovávali v aute medzi Prahou a Bratislavou. A tak keď sa Kléma dopočul aké sprosté reči Laco šíri, zapudil ho. Jednoducho mu povedal – ty si kto? A vyhodil ho. V novinách vychádzali Gottwaldove obrázky v baranici a s fajočkou, ale v súkromí sa holý so zlatou reťazou na krku v kúpelni hral s korunovačnými klenotmi.

Pražský hrad má svoje kúzlo. “Dělnický prezident na trůně českých králů!” tešil sa Gottwald. Rýchlo zistil, že v početných pasážach hradu sa ľahko stratí svojej ritnatej manželke. Túlal sa chodbami s fľaškou v chlebníku a vstrebal ako Dán. Sem-tam sa pristavil pri zlatom zdobenom zrkadle, aby sa pokochal svojím majestátom. Pri Masarykovom včelíne mal postavený chľastací domček, kde sa so sovietskymi súdruhmi popravoval po trojdňových ťahoch. Skrátka – konečne viedol poriadny život.

Malo to aj nevýhodu. Keď Klement občas prišiel k sebe, uvedomil si, že u neho už viac nepristávajú zvodky od najdôležitejších ľudí v republike. Teda, že štát riadi niekto iný. Ako vieme, neskôr z toho vzniklo veľa komických situácií. Divím sa, že nikto ešte o tom nenatočil sitcom na štýl nejakej ostrovnej klasiky, povezdme Otca Teda.

Rudolf Slánský by bol ako ambiciózny otec Ted, ktorému nikdy nesedí účtovníctvo. Gottwald by sa potácal po Hradčanoch ako večne nacecaný otec Jack a mladého blbého Dougala by interpersonoval Alexej Čepička. Pani Gottwaldová by neustále všetkých núkala s pohárikmi ako pani Doylová (a keď si nikto nedá, tak sa sama ponúkne, ako keď chodili na návštevu k Stalinovcom). Posledný diel s vyvrcholením by bol na pohrebe v Kremli. Všetci by sme sa od smiechu pomočili.

Sme ľudia… máme slabosti. Róbertovi a Miroslavovi sa nepáčia dievčatá, čo nie sú aspoň o tridsať rokov mladšie od nich. Eduard berie studené misy na recepciách  sprava doľava. Lietať na futbalové zápasy na jednom lietadle je trápne. Najlepšie rovno na troch! Čo je na tom, že si minister chce postaviť oddychovú hasičárnu? A ty volič trp, a plať, a teš sa, že sú vyššie dane, vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.