samdomanask

Večer. Idyla v centrále Smeru. Upratovačka odkladá vedro. Miro s babami dopisujú domáce úlohy. Róbert vraví Lacovi (čítaj hlasom Jožka Krónera*):
– Lacko, hybaj na počítač. Pozri, či tečie.
– Nuž, netečie.
– A teraz, Lacko, tečie, tečie?
– Netečie, netečie.
– A čože netečie? To musí byť nejaký fígeľ. A ondá, teraz už musí tiecť?
– Veru netečie.
– A kedyže zase potečie?

Lacko zíza hlúpimi očkami na obrazovku. Hlodavčie líčka sa mu chvejú.
– Pozrite šéfino! Napíšem do štátneho porovnávača cien názov napolitánky a ukáže mi kilo cukru :).
– No dobre dobre, Lacko. A tú poštu v Nitre sme už otočili? Dobre, dobre, moc sa mi páči ako pracujete. Len sa moc nepretekajte s Rišom. Nemali sme vám inštalovať ten Internet Explorer do počítačov. Čo máte čo reagovať na krízy už len po púhych troch týždňov? Pozri sa na Denisu, to je rúča baba, tá sa nikam neponáhľa, aj napečie keksy, aj deti povaruje.
– Nebojte sa, šéfino. Nemusí tiecť. Veď každý vie, že benzín kúpime na čerpačke a cukor v supermarkete.
– Veď hej, no. Nože pozri, Lacko, či už teraz tečie?
– Netečie, netečie.
– tak mi podaj aspoň chlebíček?
– Nemáme. Edo tu bol, pojedol všetky.

* Je možné čítať aj hlasom opitého Štefana Skrúcaného.