samdomanask

Málokto venoval pozornosť myšlienke, že vláda plánuje znížiť počet živnostníkov. Jedincov, čo žijú v opulentnom prepychu s feudálnymi výsadami, škrie, že existuje pracovná sila, ktorá reálne produkuje hodnoty.

Ľavičiar, to je „kamarád“ z pesničky Milana „Záviša“ Smrčku.

jaký to zloděj byl
táhnul se jako smrad
co mohl otočil

Jako když tiskne lhal
ku*vil se podváděl
s čubkama po hajzlech
zvířecky dováděl.“

Prečo vlastne boľševikom vždy prekážali drobní živnostníci? A v tomto prípade ozaj tí drobní, lebo nová likvidácia je nastavená tak, že bude ničiť hlavne tých malých, čo zarábajú najmenej. Tých bohatých, čo zo dňa na deň za šialené sumy dodajú niečo štátu na tajné zmluvy, sa to, samozrejme, nedotkne. Ako vieme, v päťdesiatych rokoch brali boľševici všetko do radu. Malé dielničky, najmenšie políčka. Keď niekto nechcel dať posledný štrkový prúžok, čo mu ostal, pokojne mu v noci zničili úrodu. Červených poznáme. Nepracujú, ničia. Teraz nám vládnu. Platón predpovedal, že nám budú vládnúť najhlúpejší z nás, a keď sa dívame na ministra financií, ktorý zrejme chodí v topánkach so suchým zipsom, tak je nám jasné, že mal starý Platón pravdu. A pán minister teraz radšej sedí doma za hradbu ochrankárov, aby sa nestal náhodou obeťou nepálskej protikorupčnej metódy.

Dejiny sa zase opakujú. Zase nemajú peniaze – ako v tom výroku Margaret Thatcherovej, že im nakoniec dôjdu peniaze aj tých druhých. To sa práve stalo – a druhé peniaze nebudú, pretože investície v krajine klesli na nulu. Keď nesadíte stromy, nebudete v budúcnosti oberať jablká. Kým sa nájde dosť starien, ktoré milujú predsedu, to funguje.

V šesťdesiatych rokoch mali boľševici ešte čo to, z toho, čo nakradli. Mali tiež inžinierov a architektov, ktorých vychovala prvá Československá republika. Vtedy ešte dokázali postaviť elektráreň. Dnes to dokážu iba Američania, zdá sa. Ale aj tú rozkradnú, lebo kto robil v Mochovciach vie, že každá lampa bola namontovaná desaťkrát.