samdomanask

Ako sa náš premiér (neochotne) vyjadruje k Venezuele, počúvam, počúvam a nič nepočujem. Len šum a prázdny dych. Čo vlastne povedal? Srdce ho to ťahá prirodzene ku komunistickému vládcovi s jeho hračkárskymi ruskými zbraňami.. ale – vo vrecku má pozvánku do USA v lete na futbal, za Donaldom… a na tej pozvánke je napísané „Prineste si vlastnú Indulonu.“ Tuná ťažko robiť štátnicke vyjadrenia. Dá sa len múdro pokyvovať hlavou a brblať o tom, že časy sa menia.

No jasné.

Časy sa menia.

Pokiaľ si pamätám, USA už jedného juhoamerického diktátora svojvoľne zatkli (dokonca ho vytiahli rovno z vatikánskeho brlohu). Dostali ho presne po Vianociach. Zase až taká novinka to nie je. (Náš to nezaujímalo, lebo Havel bol práve piaty deň prezident).

Tak končili osemdesiate roky. Po panamskom vládcovi sa Bush už chystal bombardovať Irak. Rusko bolo zabŕdnuté v nezmyselnej zdroje vysávajúcej vojne a jeho propagandisti básnili o záhradách priateľstva so Sovietskym zväzom, ktoré vysádzajú afgánske deti. V Číne si práve uvedomili, že na štatút veľmoci treba dať dohromady hospodárstvo. V EÚ sa točili sitcomy o tom, ako Európa slabne. U nás vládol neschopný boľševik, ktorý už pár desaťročí presluhoval.

Tak kde sú tie novinky?

Američan si robí čo sa mu zachce, Rus by chcel hrať vysokú partiu šachu ale môže hrať len človečko, kde mu to Yankee dovolí. Ruské zbrane v Iráne boli na smiech už vtedy. Čína sa venuje účtovníctvu a tučnie. V Bruseli sa berie k moci partia wanabe nacionalistov, ktorí nikdy nepracovali, točia videá o tom ako nenávidia Brusel a po večeroch navštevujú belgický Macho Sauna Club. A ten náš boľševik pri moci sa rozumie do ekonomiky presne rovnako ako ten predtým.

Mne sa zdá, že sa ten svet veľmi nezmenil.